Krádež kultúrnych diel ovplyvňuje rozvinuté a rozvojové krajiny rovnako.
Nezákonné obchodovanie s kultúrnym dedičstvom je medzinárodná trestná činnosť, ktorá sa dotýka každej krajiny.
Nedovolené obchodovanie s umeleckými dielami predstavuje v súčasnosti vysoký dopyt na trhu umenia. Dopomohla k tomu vysoká modernizácia a globalizácia a veľa ďalších faktorov, medzi ktoré určite patrí aj otvorenie hraníc, zlepšenie dopravných systémov a taktiež politická nestabilita v niektorých krajinách.
Pomoc pri riešení a odhaľovaní nezákonného obchodovania s umeleckými dielami predstavuje nielen spolupráca s políciou, ale aktívnu úlohu pri výmene informácií zohráva aj komunikácia agentov s dílermi a majiteľmi umeleckých diel. Takto kombinované akcie posilňujú úsilie o obmedzenie erózie kultúrneho dedičstva našej krajiny ale i ostatných.
Ochrana pamiatok a pamiatkových území a pôsobnosť orgánov ochrany pamiatkového fondu
Začiatky organizovanej ochrany kultúrnych a historických pamiatok na území Slovenska sú datované do polovice 19. storočia a viažu sa k pôsobnosti orgánov ochrany pamiatok na území vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. Tzv. “Viedenská pamiatková škola” na desaťročia ovplyvnila vývoj v celej strednej Európe Od roku 1919, počas existencie prvej Československej republiky, pôsobil na SlovenskuVládny komisariát na ochranu pamiatok, po 2. svetovej vojne na jeho činnosť nadviazal Referát na ochranu pamiatok Ministerstva školstva a národnej osvety.
V roku 1951 vzniká Pamiatkový ústav a v roku 1958 bol prijatý prvý špeciálny zákon o kultúrnych pamiatkach. Úlohou ústavu v dobe jeho vzniku bolo najmä dopracovanie štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok a spracovanie Súpisu pamiatok na Slovensku, ktorý bol publikovaný v šesťdesiatych rokoch. V roku 1987 bol prijatý zákon č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti. V decembri 2001 prijala Národná rada SR zákon č. 49/2002 Z.z. (pdf, 189 kB) o ochrane pamiatkového fondu, ktorý prináša rad organizačných, metodických a terminologických zmien, najmä však zriaďuje špecializovanú štátnu správu na úseku ochrany pamiatkového fondu, ktorú okrem Ministerstva kultúry SR ako ústredného orgánu štátnej správy tvorí Pamiatkový úrad Slovenskej republiky (ďalej len “pamiatkový úrad”) a krajské pamiatkové úrady.
Ministerstvo ako ústredný orgán na ochranu pamiatkového fondu najmä:
- a) vypracúva koncepciu ochrany pamiatkového fondu a určuje hlavné smery a stratégiu ochrany kultúrnych pamiatok a pamiatkových území,
- b) predkladá vláde Slovenskej republiky koncepčné návrhy a odporúčania na riešenie zásadných otázok záchrany, obnovy, využitia a prezentácie pamiatkového fondu,
- c) usmerňuje činnosť pamiatkového úradu,
- d) riadi a kontroluje výkon štátnej správy na úseku ochrany pamiatkového fondu,
- e) vykonáva ústredný štátny dohľad na úseku ochrany pamiatkového fondu prostredníctvom svojho útvaru, ktorým je Pamiatková inšpekcia,
- f) preskúmava rozhodnutia pamiatkového úradu vydané v správnom konaní,
- g) utvára podmienky grantového a viaczdrojového systému financovania záchrany a obnovy kultúrnych pamiatok.
Pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady vykonávajú štátny dohľad nad dodržiavaním ustanovení zákona č. 49/2002 Z.z. a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie, dohľad nad dodržiavaním vydaných právoplatných rozhodnutí a v rozsahu svojej pôsobnosti vydávajú rozhodnutia na odstránenie nedostatkov.
Zdroj: http://www.culture.gov.sk/